Tropos

Alžbeta Kurillová

Marketingová špecialistka, ktorá od každodenného zhonu rada uteká k pokoju a pomalému životu minulosti. Venuje sa mnohým oblastiam, a tak pri stretnutí s ňou nikdy neviete, ktorú jej verziu stretnete.

V divadle sa stretáva s kolektívom umelcov, ktorí sa odlišujú od všetkých ľudí, s ktorými bežne spolupracuje. A práve to jej dáva nekonečnú energiu venovať sa v divadle tomu, čo má najradšej – marketingu. Ten vyštudovala na Masarykovej univerzite v Brne, no po štúdiách neváhala a vrátila sa naspäť domov.

Tu našla svoju ďalšiu vášen – objavovanie príbehov skrytých za útržkami histórie. Fascinuje ju život ľudí niekoľko desaťročí či storočí dozadu a túto vášeň rada prostredníctvom hrania sprostredkúva všetkým, ktorí o to majú záujem. Zároveň to je veľmi živá a energetická osoba, ktorá sa nikdy nezastaví a nespomalí. A ktorá vyrieši akýkoľvek váš problém.

Daniel Domorák

Nádejný stavebný projektant, ktorý sa nakoniec stal literárnym vedcom. Založil autorské divadlo, v ktorom chcel byť scenáristom, režisérom, hercom a skončil ako hudobný komparz. No nakoniec sa z neho stal úspešný herec a nenahraditeľný scenárista nášho divadla.

V divadle Tropos sa vyznačuje ambíciami autorskými. Vytvára autorskú značku originálnych hier v historickom žánri, pri ktorých diváci smiechom do kolien padajú a dojatím slzy ronia. Vedie ho k tomu presvedčenie o zmysluplnosti zdieľania emócií prostredníctvom divadelného umenia.

Pri tvorbe scenárov a znázorňovaní historických postáv mu pomáhajú dlhoročné skúsenosti s nezávislým divadlom, s históriou či prácou v múzeu. Jeho hlavná profesia – literatúra – mu umožňuje spoznávať predovšetkým to, čo znamená rozumieť svetu cez príbehy a verše.

Dada Krajčovičová

Kunsthistorička a maliarka, ktorá miluje hru s farbami – ako na plátne, tak aj na javisku. Kostýmom a scéne dodáva vďaka svojej láske k farbám dobovú atmosféru a diváka tak prenáša priamo do histórie.

Prítomnosť štetcov a farieb ovplyvňovalo jej celkové vnímanie sveta už od útleho detstva. Emócie a okolný svet zhmotňuje do abstraktných alebo konkrétnych foriem a farebných kompozícií. A tak, ako vníma svet cez synergiu farieb, rozmýšľa podobne aj pri tvorbe našich kostýmov.

Ako kunsthistorička má zároveň štedrú základňu vedomostí o dobovom odievaní, z ktorej čerpá pri príprave a navrhovaní kostýmov s ohľadom na korektnosť voči historickému obdobiu. Zároveň však miluje kombinovanie farieb pocitovo a voľným štýlom. Vďaka tomu je prostredníctvom kostýmov schopná vytvoriť nezameniteľnú esenciu hercov – ich povahu, osobnosť a ich vyžarovanie.

Andrej Majerčík

Hudobný skladateľ, ktorý zmeškal svoju aktuálnosť zhruba o 200 rokov. A práve to vyhovovalo divadelným doskám, ktorých sa prostredníctvom tónov a stvárnenia vážených hereckých postáv stal súčasťou.

Andrej sa narodil na Liptove, čo všetkým často a s láskou pripomína. Po detstve na kopcoch a lúkach sa nakoniec ocitol na štúdiách masmediálnej komunikácie. A práve tam ho zariadené náhody priviedli k divadlu, najskôr ako hudobníka a neskôr aj ako herca.

Zmeny ho sprevádzajú celým jeho životom. Často sa venuje diametrálne odlišným aktivitám (šerm, umelecká činnosť skrz hudbu, práca v rádiu, archeológia, ošetrovanie jahniat…) a so záľubou ich často strieda. Ako sám hovorí, dúfa len, že na otázku jeho vnúčat „Dedko a toto si niekedy robil?“ snáď nikdy neodpovie nie.

Veve Peštová

Vždy usmiata, 162 centimetrová (a hrdá) bábkoherečka, ktorú jej komické vystupovanie dostalo na dosky činoherného divadla. Jej nízky vzrast, si kompenzuje dlhým menom, Mgr.art. Veronika Karolína Peštová.

K divadlu sa dostala vďaka reklame Zušky, kde stálo: do pripravovanej inscenácie Sen noci svätojánskej hľadáme herečky. A tak sa prihlásila, inscenácia sa neuskutočnila a ona strávila ďalších 8 rokov v divadelnom prostredí, vďaka ktorému vyštudovala bábkoherectvo na VŠMU.

V divadle sa snaží divákom ukázať, ako prepájať to najlepšie z bábkovej tvorby a z činohry do jedného umeleckého celku. Jej skúsenosti nám tak pomáhajú vytvárať čosi viac, ako len bežné divadlo. Pred divákom ožijú vďaka jej šikovným rukám celé mestá, dediny a odohrajú sa všetky príbehy hodné vyrozprávania.

Peter Rybárik

Vyštudovaný animátor a historik umenia, ktorý rád prezentuje a zosobňuje prejavy ľudskej zručnosti, umu a príbehov z minulosti.

Štúdium animátora voľného času a neskôr histórie umenia ho priviedlo k uvažovaniu nad výsledkami výskumov o prejavoch ľudského ducha a jeho kultúry v jednotlivých historických etapách. Rovnako tak rád hľadá vhodný spôsob prezentácie nadobudnutých informácií pre človeka súčastnosti, ktorý je vzdialený človeku z dávnej minulosti a jeho prežívaniu a vnímaniu sveta.

Naše divadlo považuje za vhodnú platformu, ktorá mu umožňuje kreatívne, zábavne a zároveň poučne predstaviť dnešnému divákovi to, čo vieme o človeku minulosti. Za najnáročnejšiu úlohu pre seba ako herca považuje práve snahu preniknúť a vcítiť sa do mysle človeka z inej doby, znázorniť ho vierohodne, no zároveň ho prispôsobiť dnešnému divákovi.

Anička Zorkovská

Vyštudovaná historička, ktorá má rada históriu a zaujíma sa o ľudí. Najradšej tieto dve záľuby spája.

Ako veľký fanúšik rozprávok sa rozhodla venovať dejinám odbornejšie. Počas štúdia histórie sa na Univerzite Komenského zamerala na hospodársky a každodenný život našich predkov. Práve tieto zaujímavosti s nadšením sprostredkúva ďalej, či už ako sprievodkyňa na hrade, v bežných rozhovoroch alebo práve formou divadelného umenia.

O ľudí sa zaujíma aj vo svojom súčasnom zamestnaní, kde im ako personalistka a recruiterka pomáha rozpoznať talenty a dostať sa o krôčik bližšie k ich vysnívanej práci.

Lenka Ligocká

Milovníčka absurdnej drámy, výtvarného umenia a pomarančového džúsu, ktorej štúdium na gymnáziu spôsobilo toľko vrások, že jej šoféri MHDčky predávajú lístky „dôchodca nad 70“.

Začala ako pravidelná detská návštevníčka hradov, skončila ako lektorka na jednom z nich. Práve hľadanie a nachádzanie súvislostí v histórii považuje za koníček, v ktorom sa chce zlepšovať. K Troposu ju priviedla láska k tancu, k hudbe a fakt, že v divadelnom umení neplatia zákony fyziky. Rada prekonáva svoje limity a objavuje nové schopnosti o ktorých netušila, že ich má. Ešte stále nie na južné pásmo aklimatizovaná Kysučkanka je najmladšou členkou súboru, čo dokazuje, že si poobedie nevie predstaviť bez poriadného spánku.